V prvom diele tejto série sme hovorili o tom, že by sme mali brať vážne Ježišovo učenie. A že keď ho začneme brať vážne, povedie to k zmene zmýšľania a túžbe zmeniť aj prakticky svoje správanie.

V tomto druhom diele sa pozrieme na to, čo to znamená, keď Ježiš vyzýva k misijnej službe: “Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.” (Matúš 28:19 – 20).

Ježiš nás vyzýva k získavaniu učeníkov. Čo to ale znamená? Som presvedčený, že získavanie učeníkov sa má stať životným štýlom nasledovníkov Krista. Je to výzva pre všetkých a ku všetkým. 

Z obyčajných spravil výnimočných

Získavanie učeníkov neznamená byť tajným agentom, ktorý má plniť svoju tajnú misiu a každému zahmlievať, kto v skutočnosti som a čo robím. Takisto to neznamená byť predajcom hrncov, ktorý je odmenený províziou za každý predaný kus. Agentovi ide o to zostať v utajení, predajcovi ide o zisk. Učeníkovi ide o investovanie do Božieho kráľovstva, čo v praxi znamená investovanie do vzťahov.

To je to, čo robil Ježiš. Investoval do vzťahov. Vybral si obyčajných, aby z nich spravil výnimočných. Výnimoční sú nie preto, že by sa stali lepšími ako ostatní, ale preto, že prijali úlohu, ktorú im dal Ježiš. Učte ostatných to, čo ste sa naučili odo mňa. Ako syn, ktorého otec láskavo učí remeslu, ktoré sa traduje v rodine z generácie na generáciu. 

Alan Hirsch napísal so svojou ženou knihu o učeníctve, ktorá sa volá Untamed (Neskrotný). Základnou myšlienkou knihy je, že učeníctvo znamená neskrotný životný štýl. Pokiaľ máš predstavu o učeníctve, že robíš domácu skupinku s deckami z mládeže, popíjaš čajíček, sedíš v pohovke a všetko je v pohodičke, Hirsch ťa vyvedie z omylu. Neskrotné učeníctvo reprezentuje život, aký viedol Ježiš. Divoký, slobodný, neskrotný, plný konfliktov, zápasov a dobrodružstiev.

Kedy začína učeníctvo? 

Hirschovci zasvätili život učeníctvu. Tak ako Ježiš otvorili svoju náruč tým najväčším hriešnikom, ktorých všetci odmietali. Pracovali s prostitútkami, drogovo závislými, rozvedenými, s ľuďmi, ktorí boli na dne a nemali nádej. Prijímali ich, hostili ich vo svojom dome a pozývali ich do cirkvi, kde spoločne slávili Večeru Pánovu ako otvorené spoločenstvo pre všetkých.

Najväčší omyl, o ktorom Hirsch píše, je, keď si myslíme, že učeníctvo začína až po tom, keď človek uverí v Božiu milosť. Učeníctvo však v skutočnosti začína hneď na začiatku vzťahu. Hirsch uvádza ako príklad Ježišových učeníkov. Možno si si ani ty nikdy nepoložil otázku, kedy asi uverili Ježišovi učeníci? Podľa Hirscha to nevieme presne, ale asi to nebolo skôr ako po Ježišovom zmŕtvychvstaní, možno až po zoslaní Ducha Svätého (Skutky 2). 

Čo z toho vyplýva? To, že Ježiš teda investoval 3 roky do ľudí, ktorí ani neboli veriaci. Všetko vsadil na jednu kartu. All in. 

Našou úlohou je viesť ľudí ku Kristovi

Neskrotné učeníctvo ako investovanie do vzťahov s ľuďmi, ktorí nemusia byť veriaci, mení aj pohľad na evanjelizáciu. Podľa Hirscha sa zvestovanie Krista má diať v rámci učeníctva. Byť s ľuďmi, rozprávať sa s nimi, pomáhať im a ukazovať na Krista slovom aj dobrými skutkami. Naša úloha pritom nie je obrátiť ich, ale robiť učeníkov. Obrátenie človeka je Božia úloha, nie naša. Viera je Boží dar. Našou úlohou je investovať do vzťahov a viesť ľudí ku Kristovi. 

Pokiaľ ťa tento pohľad na neskrotné učeníctvo oslovil a chcel by si sa o ňom dozvedieť viac, môžeš si zdarma stiahnuť e-book o učeníctve od Allana Hirscha tu.

Fotografia: Josh Hild/Unsplash